Zubný kaz je bakteriálna infekcia - Články - BETHYS s.r.o.

O kazoch a oprave zubov sa zhovárame so zubnou lekárkou MUDr. Luciou Pitekovou, PhD.

Vŕtanie zubov nikto nemá rád. Najnovšie je možné zubný kaz odstraňovať s pomocou lasera. Aké to má výhody?
Je to bezkontaktná metóda, s pomocou ktorej môžeme zub nielen „vŕtať“, čiže odstraňovať zubné tkanivo poškodené kazom, ale využíva sa aj na dezinfekciu. Ak potrebujeme napríklad odvŕtať staršiu plombu, pretože kaz sa schováva pod ňou, môžeme to urobiť klasicky vŕtačkou a následne použiť laser. Energia lasera je selektívna, to znamená, že zdravé tkanivo nepoškodí, poškodené odstráni. Zub a zdravé zubné tkanivo tak maximálne šetríme, neodvŕtame viac, ako je nevyhnutné. Navyše laser ničí baktérie a vieme, že zubný kaz je vlastne bakteriálna infekcia. Všetko to prebieha bez nepríjemných vnemov, ako sú vibrácie a zvuky klasickej vŕtačky.

Pri použití lasera je teda menej pravdepodobné, že by v dutinke zuba zostali nejaké baktérie a neskôr pod plombou vznikol druhotný zubný kaz?
Sekundárne zubné kazy, čiže také, ktoré sa šíria na opravenom zube pod plombou, tvoria väčšinu zubných kazov. Pri použití lasera sa v ústach natiahne špeciálna ochranná blana, ktorá obnaží len konkrétny opravovaný zub. Laser odstraňuje choré tkanivo a zároveň dezinfikuje, takže máme väčšiu istotu, že plombu dávame do čistého terénu. Výhodou je ešte aj to, že ochranná blana nám zabezpečí suché pracovné pole, nemusíme pacientovi dávať do úst tampóny či odsávačku. Suché pracovné pole je dôležité predovšetkým pri používaní kompozitov, ktoré pacient pozná pod názvom biele plomby.

Ako vie zubný lekár, ktorý nepracuje s laserom, že odstránil celý zubný kaz?
Môže používať detekčný roztok, ktorý farbí zubovinu zmäknutú pod vplyvom baktérií. Lekár odvŕta choré tkanivo a následne si to overí nanesením roztoku. Ak zružovie, treba vŕtať ďalej. Ak takýto roztok nepoužíva, záleží na jeho individuálnej skúsenosti – tak sa to robilo aj roky dosiaľ. Vypreparovanú dutinku zuba skúma pohľadom, skúša tvrdosť zuboviny sondou, choré tkanivo navyše aj rýchlejšie odbúda pri vŕtaní v porovnaní so zdravým a pod sondou vydáva aj iný, tlmenejší zvuk. Ale aj mne sa často stáva, že nanesiem marker pre kontrolu, či som naozaj odstránila všetko poškodené tkanivo – a on sa sfarbí.

Aký je okrem estetického hľadiska zásadný rozdiel medzi bielou plombou – fotokompozitom a amalgámom?
Hlavný rozdiel sa týka spôsobu ich ukotvenia vo vypreparovanom otvore v zube. Amalgám sa neviaže chemicky, drží v zube len mechanicky. Potrebuje, aby sme preň špeciálne prispôsobili vyvŕtaný otvor, jeho steny musia byť kolmé na spodinu, hovorí sa tomu skrinková úprava. Často preto treba zbytočne vŕtať aj do zdravého tkaniva zuba. Do tohto otvoru dáme amalgám v plastickom stave, on po istom čase stuhne a ukotví sa tam. Pri použití bielej plomby vyvŕtame výlučne len otvor v rozsahu kazu, šetríme teda zdravé tkanivo. Kompozit je vlastne druh živice. Na zub sa nadviaže aj chemickou cestou. Sú druhy, ktoré stuhnú samovoľne, zmiešaním dvoch látok, ale väčšinou vytvrdnú, čiže spolymerizujú, pod vplyvom UV svetla.

A čo sa týka trvanlivosti týchto dvoch druhov plomb?
Oficiálna trvanlivosť pre amalgámové plomby strednej veľkosti je podľa knižných údajov 8 rokov, kým pre bielu plombu 5 – 6 rokov. Realita však môže byť celkom odlišná. Závisí od veľkosti defektu, žuvacieho tlaku u pacienta, či bol správne vypreparovaný otvor pre amalgám, od dentálnej hygieny pacienta… Tých faktorov, ktoré majú vplyv na trvácnosť plomby, je veľmi veľa. V prospech amalgámu sa dá povedať, že je to najdlhšie používaný materiál v modernej stomatológii a neexistujú žiadne priame dôkazy o jeho škodlivosti.

Prečo po nanesení amalgámovej plomby pacient nesmie dve hodiny jesť a po zaplombovaní zuba kompozitom môže ísť prakticky ihneď hoci na obed?
Trvá približne dve hodiny, kým amalgám v plastickom stave stuhne a ukotví sa tak v zube. Fotokompozit stvrdne prostredníctvom UV svetla, a tak hneď po dokončení môže pacient jesť.

Jestvuje ešte tretia kategória bielych plomb, ktoré sa dávajú len na relatívne krátky čas. Prečo?
Nazývajú sa skloionoméry. Je to zubná výplň, ktorá sa ako jediná viaže na zub len čisto chemicky. Má výhodnú vlastnosť v tom, že obsahuje fluoridy, ktoré postupne uvoľňuje, a preto sa dáva pri hlbokých kazoch, ktoré siahajú až do blízkosti nervu – na akési preliečenie. Po jej nanesení sa takisto jeden a pol hodiny nesmie jesť. Nevýhodou je, že je menej mechanicky odolná. Práve preto by sa mala po roku vrchná vrstva takejto plomby odstrániť – priaznivá spodná vrstva s hĺbkou asi 1 mm sa nechá v zube – a navrch sa umiestni mechanicky odolnejší kompozit. Hovoríme o tzv. sendvičovej technike.

Niektorí ľudia majú v ústach biele plomby, ktoré napríklad pri krčkoch zubov vyzerajú ako škaredá nalepená žuvačka, iné tak krásne splynú so zubom, že ich vidieť len na röntgenovej snímke. Závisí to od výrobcu bielych plomb, s ktorými konkrétny zubný lekár pracuje?
Je pravda, že tieto materiály vyrába viacero firiem, ale ich chemické zloženie je v zásade takmer rovnaké. Možno sú drahšie materiály kvalitnejšie, stálejšie a mechanicky odolnejšie, ale veľké rozdiely tam nie sú. Estetika závisí od zubného lekára, ako odhadne farebný odtieň zuba, ako plombu vymodeluje. Nejde teda o výber druhu bielej plomby, ale o kvalitu práce. Je pravda, že jestvujú fotokompozity určené prednostne na predné zuby ako top estetika, pri nich nemusí byť taká dobrá mechanická pevnosť. Extra tvrdé sa zas uprednostňujú v zadných častiach chrupu. Väčšina lekárov má však svoju overenú značku a používa ju v predných aj zadných úsekoch úst.

Dá sa s pomocou fotokompozitu dobudovať zlomený zub? A kedy ho už treba okorunkovať?
Určite sa dá – ak je živý a neodumrie. Ak je devitálny – mŕtvy, treba ošetriť koreňové kanáliky kvalitnou koreňovou výplňou a vystužiť čapom, ktorý zvýši pevnosť zuba. Následne sa nasadí korunka, len tak sa zaručí čo najtrvácnejší výsledok. Každý mŕtvy zub je totiž krehký, lebo nemá výživu a vo zvýšenej miere mu hrozí zlomenie.

Medzi pacientmi často kolujú historky, ako im zubný lekár vytrhol nesprávny zub. Niekedy sa dá len veľmi ťažko zistiť, ktorý zub vlastne bolí. Čo vám v tom môže pomôcť?
Sú to bežné prípady, keď pacienta bolí celá polovica tváre alebo oba protiľahlé zuby, napr. horná aj spodná šestka. Ak je kaz pod plombou, tak navyše nevidíme, kde je problém. Platí isté pravidlo, že dolné zuby vyžarujú bolesť do ucha, horné skôr do spánkov. V podozrení sa ocitne každý zub, ktorý má hlbokú výplň (veľkú plombu). S pomocou studeného spreja skúšame vitalitu jednotlivých zubov rad zaradom, pacient by mal cítiť studené, ale nie bolesť. Určiť problémový zub sa dá aj opačne – s pomocou tepla, keď používame teplý vosk. Niekedy stačí, ak sa pacient napije teplej vody. Ďalej klopkáme na jednotlivé zuby rúčkou sondy a skúma sa aj bolestivá reakcia na zahryznutie do tampónika. Diagnózu však vždy treba doplniť s pomocou rtg snímky. Najdôležitejším krokom je dôkladné klinické vyšetrenie, keď podozrivý zub na 90 percent nájdeme a snímka z rtg nám to len potvrdí.

Keď hovoríme o röntgene, myslíte si, že by mal byť automatickou súčasťou preventívnej zubnej prehliadky?
Celkom určite. Museli by sme mať röntgenové oči, aby sme vedeli vizuálne odhaliť všetky skryté kazy. Veľmi časté bývajú v kontaktných miestach medzi zubami alebo pod výplňami. Viditeľné kazy tvoria odhadom 10 – 20 percent všetkých kazov. V rámci preventívnej prehliadky je najlepšie dať urobiť tzv. bitewingy, zhryzové snímky, a to každý rok. Odhalia kazy v medzizubných priestoroch a pod plombami. Bez nich nemôže žiadny zubný lekár povedať, že pacient na sto percent nemá zubný kaz. Štyri digitálne snímky tohto typu – dva vpravo, dva vľavo – znamenajú asi 20 percent radiačnej záťaže v porovnaní s bežnou intraorálnou snímkou, na ktorej vidíte jeden či dva zuby. Raz za tri roky odporúčam pacientom dať si urobiť aj panoramatickú snímku, s pomocou ktorej je možné skontrolovať aj okolie zubných koreňov, či tam nie sú nejaké cysty, tumory alebo iné patologické zmeny prítomné v kosti. Panoramatická snímka ukáže celú anatómiu chrupu, vidíme na nej aj korene všetkých zubov. Ak potrebujeme bližšie skontrolovať len jeden konkrétny zub a jeho okolie, robí sa malá intraorálna snímka. Takáto snímka sa dáva robiť aj pre kontrolu, či sme správne koreňovou výplňou ošetrili mŕtvy, devitálny zub.

Prečo je vlastne potrebné odumretý zub nejako ošetrovať? Pre mnohých pacientov je to finančne veľmi náročná záležitosť.
Mŕtvy zub znamená odumretý nerv v koreňovom kanáliku, a to znamená infekciu. Preto je potrebné takýto zub otvoriť, dôkladne vyčistiť a dezinfikovať jednotlivé koreňové kanáliky a vyplniť ich špeciálnou hmotou. Najlepšie je, keď pacient príde, kým je infekcia ešte len v zube, obyčajne ho privedú bolesti. Ak už infekcia prejde hlbšie, do kosti, prognóza je horšia. Liečiť kosť cez koreňový kanálik je často náročné a prognóza nie je istá. V určitých prípadoch sa robí resekcia, keď sa chirurgicky odstráni zapálené tkanivo v okolí zuba. Ak sa infekcia odhalí včas, úspešnosť zákroku môže presiahnuť 90 percent. V horšom prípade treba zub vytrhnúť. Odhliadnuc od toho, že takáto infekcia sa môže skončiť až zápalom okostice. Často sa však stáva, že zub odumrie doslova potichučky, iba pobolieva, pacient si dá nejaké analgetikum, potom má nejaký čas pokoj. Stačí však oslabenie imunity následkom stresu či nejakej infekcie, odrazu zo dňa na deň opuchne, má bolesti a na rtg snímke vidíme pod zubom nález, chronický vačok. Existuje aj omnoho radikálnejší prístup – ak je zubný kaz hlboký (blízko nervu), rovno sa otvoria koreňové kanáliky, vyberú sa nervy a urobí sa koreňová výplň. Dôležitou súčasťou ošetrenia v našej praxi je informovaný súhlas pacienta. Každý pacient je poučený o možnostiach liečby a riešenie je výsledkom vzájomnej dohody. Vo všetkých prípadoch však trvácnosť výrazne závisí aj od dlhodobej spolupráce pacienta s lekárom.

zdravie.pravda.sk, Bianka Stuppacherová, Pravda | 24.06.2009